Iha programa ne'e, Sekretária Estadu Kooperativa (SEKoop) sai hanesan responsável ba munisípiu hitu hanesan, munisípiu Likisá, Aileu, Ainaro, Suai, Manufahi, Manatutu ho Lospalos hodi fahe produtu ba povu iha ne’ebé lansamentu da-huluk, hala'o tiha ona iha munisípiu, Kovalima, tuir fali Baukau, no Likisá, no sei falta munisípiu haat seluk.
Sekretáriu Estadu Kooperativa (SEKoop), Eelizário Ferreira esplika, distribuisaun sesta bázika, hatúr ho nia konseitu báziku ida maka sosa husi populasaun iha baze depois atribui fila-fali ba populasaun sira, bazeia ba produtu ne'ebé sira iha.
Maske nune'e, husi lansamentu programa rekuperasaun ekonómia ida ne'e, servisu todan liu neebé parte ekipa SEKoop hasoru maka transportasaun no empakotamentu.
“Ida ne'e mak problema boot ne'ebé mak iha empakotamentu, no distribuisaun ne'e ladun han tempu, mais han tempu nee empakotamentu ho transportasaun”, SEKoop hateten hafoin halo lansamentu sesta bázika ba komunidade suku Vatu-Vou, postu administrativu Maubara, munisípiu Likisá, segunda (23/11).
Nia dehan, transportasaun produtu no halo empakotamentu ba produtu sira mak sai difikuldade ba sira, tanba sé ema iha suku ida hamutuk rihun 5 resin (5 mill), nia prosesu halo empakotamentu presiza lori tempu semana-rua ka tolu.
Nia hatutan, problema seluk ne'ebé sira hasoru maka iha fatin balu eziste prodotu lokál, maibé balun laiha produsaun tanba tempu bai-loron naruk, sira laiha produsaun di'ak.
“Ne'e signifika, produsaun tenke mai husi fatin seluk, tenke empakotamentu, mak foin bele halo distribuisaun. Tanba ne'e mak difikuldade boot liu mak transporta no empakotamentu”, nia tenik.
Nia hatutan, husi distribuisaun ne'e, produtu lokál mak dominante, pur-ezemplu $50 ba fulan rua nian, iha produtu importasaun sira hanesan sabonete, rinso no mina, iha 30% (pursentu 30), no 70% (pursentu 30) maioria produtu lokál.
Xefi Suku Vatu-Vou, postu administrativu Likisá, munisípiu Ermera, Gabriela da Costa Pereira Jerónimo sente kontente tanba governu iha planu ne'ebé di'ak bele hakbi'it ekonómia povu nian, maske la barak, maibé bele apoiu daudaun ona ba komunidade.
“Di'ak, tanba durante tinan 2020 ne'e iha bai-loron naruk depois ita tama iha estadu emerjénsia, entaun governu halo nia planu ida atu rekupera ekonómia ba komunidade, ne'e ha'u sente di'ak, ha'u mós agradese ba governu, bele fó daudaun, la barak maibé oitoan komunidade bele sente”, nia dehan.
Entertantu, suku Vatu-Vou iha aldeia sanulu ho nia númeru populasaun hamutuk 5.556, no benefisiáriu ne'ebé simu uluk ona sesta bázika hamutuk ema-na'in 569 husi aldeia Sanaro nian. (*)