Login to your account

Username *
Password *
Remember Me

Rui Somotxo Afirma Pozisaun Prontu Kandidata-an ba Lideransa Fretilin

Tempotimor (Dili)-Membru Comite Central Fretilin (CCF), Rui Maria de Araújo afirma, nia pozisaun prontu hamutuk ho Deputadu José Agustinho Sequeira 'Somotxo' atu kandidata-an ba lideransa partidu FRETILIN.

Ohin (11/09/2021), iha aniversáriu loron disolusaun ASDT no kriasaun FRETILIN ba dala 47, Tempo Timor (TT) halo Entrevista Eskluziva ho Dr. Rui Maria de Araujo (RMA), membru CCF no CPN FRETILIN, kona-ba futuru partidu nian no ninia iha intensaun atu konkorre ba lideransa FRETILIN, hamutuk ho Deputadu José Agostinho Sequeira “Somotxo”. Tuir mai bele lee pergunta no resposta ne'ebé kompletu:

TT: Iha fulan-janeiru 2021 notísia husi Mídia sira fó sai ita-nia disponibilidade atu konkorre ba lideransa FRETILIN. Foin daudauk mós fó sai intensaun polítika Deputadu Somotxo nian, atu forma pakote ida ho Dr. Rui ba lideransa partidu. Bele esklarese loloos pakote ida ne’e?

RMA: Sim, iha loron ne’ebé FRETILIN kompleta tinan 47, hodi hakru’uk no neon nakraik ba eroi sira ho mártire sira movimentu libertasaun nasionál nian, ha’u konfirma katak ha’u iha intensaun no ha’u disponível atu hamutuk ho Deputadu Somotxo kandidata-an iha lista ka pakote ida, hodi konkorre ba lideransa partidu FRETILIN, iha eleisaun direta, ne’ebé tuir Estatutu, loloos hala’o iha fulan-setembru ka fulan-outubru tinan 2021.

Hafoin Retiro iha Vikeké, fulan-setembru 2018, mosu inisiativa husi kuadru no militante lubuk ida, atu hahú dinámika polítika iha FRETILIN nia laran, hodi bele haburas no estimula liután debate polítiku no prátika demokrasia iha partidu nia laran. Husi dinámika ida ne’e, mosu mós debate kona-ba kestaun direitu ba tendénsia tuir artigo 7º no prinsípiu renovasaun ba kargu diresaun Partidu, tuir artigu 19º, Estatutu partidu nian. Iha debate no reflesaun hirak ne’e nia laran, mak mosu aspirasaun ka espetativa husi kuadru no militante sira atu propoin Deputadu Somotxo ho ha’u nu’udár alternativa ida ba renovasaun iha kargu diresaun Partidu nian.

Aspirasaun ka espetativa husi kuadru no militante sira ne’e, hanesan Deputadu Somotxo hateten ona, sai nu’udár “chamamento” ida ba ami na’in rua, atu servi di’ak liu tan FRETILIN, atu reforsa no haburas Partidu, hodi bele kontribui di’ak liu tan ba libertasaun Povu Maubere husi ki'ak no mukit.

TT: Tansa ita hili pakote ne’e hamutuk ho Deputadu Somotxo?

RMA: Kuadru no militante sira, sé de’it mak akompaña ita-nia luta, hatene katak Deputadu Somotxo hatudu beibeik katak iha momentu difísil, nia sempre hamri'ik firme iha FRETILIN no Timor-Leste nia sorin. Tinan 24 iha rezisténsia armada, hafoin Restaurasaun Independénsia, nia serve iha kapasidade oioin hodi serbí ita-nia Estadu. Aléinde Dr. Lú Olo, Deputadu Somotxo mak úniku kuadru ativu FRETILIN ne’ebé serve iha rezisténsia armada durante tinan 24.

Deputadu Somotxo fó nia vida tomak ba FRETILIN. Iha luta armada durante tinan 24, Somotxo okupa kargu dezde gerrilleiru simples, sa’e ba xefe guarda-kosta Comandante em Chefe das FALINTIL, Xanana Gusmão, depois ba Secretario Região 4, sai braço direito ba Comandante Nino Konis Santana e Colaborador do Estado Maior General das FALINTIL. Hafoin ita restaura ita-nia independénsia, Somotxo okupa fali kargu Estadu nian nudár Vise Ministru Interior, Ministru Defesa no Seguransa, Deputadu FRETILIN, no agora, Prezidente Comissão B, Negócios Estrangeiros, Defesa e Segurança.

Deputado Somotxo sobretudo ema ida umilde, sempre moris iha povu nia leet. Tan ne’e Deputadu Somotxo la’ós de’it koñese di’ak ita-nia realidade, maibé iha mós koñesimentu di’ak tebes ba ita-nia sistema governasaun no polítiku. Nia Ema ida ne’ebé iha momento susar, iha momentu difisil durante luta libertasaun nian, kaer no fiar metin nafatin iha FRETILIN nia valór no prinsípiu sira hotu. Ema ne’ebé fiar metin iha objetivu ukun rasik-an.

Realmente, Deputadu Somotxo kandidatu ida ne’ebé di’ak liu atu lidera FRETILIN, iha periodu hafoin tinan 20 Timor-Leste restaura ninia independénsia.

TT: Lideransa atual iha FRETILIN halo tinan 20 iha fulan-Outubro mai. Tansá mak Pakote ne’e hakarak konkorre agora? no Tansá tempu oportunu ne’e la’ós tinan 5 ka tinan 10 liu ba?

RMA: Lideransa FRETILIN pozisaun ida ne’ebé ezije preparasaun no responsabilidade, buat ne’ebé tenke lori tempu. Tan ne’e mak iha estatutu rasik define nudár kritériu kandidatura ba lideransa, mínimu tinan 5 serbí iha órgaun sentrál. Militante ho kuadru hothotu presiza halo preparasaun di’ak atu asume responsabilidade ida ne’e. Durante ne’e, ida ne’e duni mak ami halo iha partidu laran. Agora mak tempu ne’ebé oportunu atu hi’it ami nia liman, hodi responde ba chamamento ne’e, asume ami nia devér no responsabilidade nudár militante no kuadru partidu nian.

TT: FRETILIN nu'udar partidu istóriku ida, saida de’it mak Pakote ne’e hakarak lori mai FRETILIN?

RMA: Pakote ne’e hakarak FRETILIN ida ne’ebé hamri'ik firme iha eroisidade istórika no “princípios justos e métodos corretos” FRETILIN nian, maibé iha konjuntura foun pluripartidária ne’ebé Timor-Leste adopta, pakote ne’e hakarak mós FRETILIN ida ne’ebé nakloke liu tan ba diálogu, ba inkluzaun, ba akollimentu no envolvimentu sidadaun no forsa polítika hotu ne’ebé iha vontade di’ak atu liberta Povu Maubere husi kiak no mukit.

Nune’e mós pakote ida ne’e hakarak, nu’udar organizasaun polítika, FRETILIN ida ne’ebé modernu liu, transparente no responsivu ba espetativa militante, kuadru, simpatizante no povo em geral nian, hanesan FRETILIN, nu’udar organizasaun rezisténsia, hatudu tiha ona durante luta ba libertasaun Pátria Maubere.

TT: Bele esklarese sá preparasaun mak hala’o ona atu konkorre iha eleisaun direta FRETILIN nian?

RMA: Durante ne’e ami kontinua rona husi militante no kuadru sira kona-ba sira-nia aspirasaun no espetativa, sira-nia preokupasaun ho FRETILIN no mós ho ita-nia nasaun, no oinsá mak ita bele responde ba dezafiu sira ne’e.

Sente ho ami-nia pozisaun iha partidu laran, ami mós aproveita tempu ida ne’e atu esklarese ba kuadru ho militante sira kona-ba Estatutu, Manuál ho Programa Polítiku FRETILIN nian, dinamiza diskusaun entre militante sira, hodi buka resposta ba sira-nia preokupasaun sira ne’e.
Atividade sira ne’e reforsa liután ami-nia kompromisu ba FRETILIN no fanu hikas ami kona-ba ami-nia devér no obrigasaun nu'udar militante no kuadru atu responde ba chamamento ne’e.

TT: Iha militante ho simpatizante balun dehan katak iha momentu agora, hamosu pakote alternativu ida, bele fahe fali FRETILIN.

RMA: Ami-nia intensaun no disponibilidade ba kandidatura ne’e la’ós atu fahe, maibé atu halibur no reforsa FRETILIN, atu hamosu alternativa polítika ida ne’ebé adekuadu liu, iha konjuntura polítika atuál, konjuntura ida ne’ebé la hanesan ona ho tinan 20 liu bá.

Se ita hateke oituan ba istória, FRETILIN sempre sai forte liután bainhira mudansa mosu. Ezemplu, líder barak mate, hanesan Nicolau Lobato ho Nino Konis Santana. Maibé FRETILIN la rahun tanba dezafiu sira ne’e halo FRETILIN sai forte no organizadu liután. Tanba ne’e mak bele lori Timor-Leste ba ukun rasik-an. Iha istória FRETILIN nian, nunka iha lideransa ida mak asume funsaun ne’e to’o tinan 20 ka liu.

Alem de mais, kultura demokrasia ne’e importante tebetebes iha partidu ida nia laran, la’ós de’it hanesan medida ida atu assegura ema hothotu nia representatividade, maibé atu reforsa mós instituisaun ne’e nia aliserse, hodi bele adapta ba mudansa oioin iha sosiedade nia laran.

Tan ne’e mak FRETILIN nia Estatutu rasik prevé buat ida ne’e, fó dalan ba tendénsia polítika atu moris, no enkoraja lideransa foun liuhusi renovasaun periódika. FRETILIN mak hahú kultura demokrátika ne’e iha Timor-Leste. Ne’e duni militante ho simpatizante laiha razaun atu preokupa ho ami nia kandidatura, ka sé de’it nia kandidatura iha FRETILIN nia laran. Aliás, Sekretáriu Jerál FRETILIN Dr. Mari Alkatiri rasik, iha ninia deklarasaun públika (internu iha partidu nia laran, ka iha mídia) hatete beibeik katak jerasaun ida-idak mak tenke hamosu ninia lideransa rasik. La’ós líder partidu mak atu hili ka hatudu fali. Agora jerasaun ne’ebé moris iha dékada tinan 1960, hahú foti liman hodi deklara intensaun no disponibilidade atu konkorre ba lideransa Partidu nian. Ida ne’e la’ós atu fahe FRETILIN, maibé para alem de “chamamento” hanesan temi ona antes, iha sorin seluk, atu implementa mós Sekretáriu-Jerál nia espetativa hanesan nia rasik temi beibeik.

TT: Prosesu pakote agora fó sai ne’e hatudu katak FRETILIN hakarak haburas demokrasia iha partidu nia laran. Haree ba partidu seluk, prosesu no kompetisaun ba lideransa ka substituisaun laiha. Bele fó hanoin ruma?

RMA: Ami-nia preokupasaun prinsipál mak atu hadi’a, haforsa no haburas liután FRETILIN hodi bele servi di’ak liu ita-nia país, no lori povu ida ne’e, alkansa ninia mehi.
FRETILIN tenke sai duni partidu ida ne’ebé hakuak ema hotu, hatene halo no aposta iha diálogu atu rezolve diferensa. FRETILIN ne’ebé respeita militante sira-nia hakarak no hanoin, serbí povu ida ne’e ho étika, morál, ho prinsípiu no valór sira ne’ebé ita-nia martir sira defende.

Maibé, se ami-nia inisiativa ne’e bele inspira mós mudansa no renovasaun iha partidu sira seluk, entaun ida ne’e kontribuisaun positiva adisionál, ne’ebé ami bele halo ba ita-nia país, no ami sente orgullu ho ida ne’e.

TT: Hanesan partidu istóriku ne’ebé importante tebes ba estabilidade no dezenvolvimentu Timor-Leste nian, sá mensajen mak Dr. Rui hakarak husik hela ba militante, kuadru, simpatizante no povo em geral iha Timor-Leste?

RMA: Ba kuadru, militante no simpatizante FRETILIN nian, pakote ne’e mosu atu FRETILIN bele responde ba ezijénsia ohin loron nian. Pakote ne’e sei moderniza forma de komunikasaun, atuasaun, no imajen atu halo FRETILIN buras liután, FRETILIN ida ne’ebé hatene akomoda diferensa oioin, no promove diálogu. FRETILIN ida transparente, iha modestia no servisu ho espírito de equipa. FRETILIN ida ne’ebé kaer metin valór étiku no morál, no kumpre no halo kumpre ninia Estatutu.

Ba povu Timor-Leste tomak, FRETILIN sei kaer metin nafatin iha ninia prinsípiu no valór sira ne’ebé lori ita ba libertasaun. Iha tempu ukun rasik-an ida ne’e, prinsípiu ho valór sira ne’e mak sei gia FRETILIN atu hasoru dezafiu foun, hametin unidade nasionál, garante estabilidade polítika, no asegura governasaun ida responsável, ho étika no inkluzivu.

Ikusliu, iha periodu difísil ne’ebé Timor-Leste enfrenta hela daudaun ho pandemia Covid-19 ho ninia konsekuénsia sosio-ekonómika sira hotu, aproveita apela ba kuadru, militante, simpatizante FRETILIN nian, no mós ba Povu Timor-Leste tomak, atu nafatin tau fiar iha Estadu ne’ebé ita hotu hari'i iha tinan ruanulu nia laran ona, atu kuidadu-an nafatin, proteje-an, no proteje ida-idak nia família, liuhusi asaun simples sira hanesan simu vasina kompletu, uza máskara nafatin bainhira sai husi uma, evita halibur malu barak bainhira la nesesáriu, fase liman beibeik ho bee no sabaun, ka dezinfetante ruma. Ho saúde ka isin-di’ak de’it, mak ita foin bele serbí di’ak liután Povu no Estadu. (*)

Rate this item
(1 Vote)
Last modified on Saturday, 11 September 2021 18:04
Tempo Timor

Ho hakraik an Tempo Timor hato'o komprimentus ba laitor sira katak, Jornal Tempo Timor hahu mosu iha imi le'et atu fasilita informasaun ba imi. Tamba ne'e ami presiza ita boot sira nia tulun atu ekipa jornal ne'e nian bele halao servisu jornalismu ho didiak.

Jornalista Jornal Tempo Timor, bandu atu hetan envelope ka sasan ruma husi fontes informasaun sira.

www.tempotimor.com
Darwin_Optic

Popular

Error: No articles to display

.

Contact us

Palapasu
Dili, Timor-Leste
+670 7723 4852
+670 7728 1698
http://www.tempotimor.com

Kalendariu Arkivu

« March 2024 »
Mon Tue Wed Thu Fri Sat Sun
        1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31

Tempo Timor Networks

Online Counter