Udan no anin boot ne’ebé akontese durante loron 3 to'o 4 fulan-abril, fó impaktu maka’as iha kapitál Díli, halo populasaun kuaze rihun sai refujiadu, no hamate ema, estraga ema nia sasán barak no estraga mós infraestrutura públiku.
Sekretaria meza Parlamentu Nasional, deputada Lídia Norberta haktuir, dadaun governu aprezenta ona orsamentu retifikativu ba PN.
Maibé, PN liuhusi líder bankada konvoka reuniaun ho Ministru Asuntu Parlamentar no Komunikasaun sosial (MAPKOMS), atubele hato'o ba governu, katak presiza konsidera mós kestaun solidaridade ba vítima inundasaun iha proposta retifikativu OJE 2021 nian.
"Governu aprezenta ona retifikativu, tanba ne'e parlamentu nasionál hanoin katak governu presiza haree oinsá mak ita bele mós aloka orsamentu balun ba rekopera filafali kondisaun moris povu nian nomós infraestrutura ne’ebé mak sai hanesan destroisaun boot husi akontesimentu udan boot ne'e”, dehan nia ba www.tempotimor.com iha PN, kinta (08/04).
Dadaun governu propoin ona orsamentu tokon US$223 mak atu hetan retifikativu husi oOrsamentu Jerál Estadu 2021, hodi tau iha fundu covid-19, tanba bazeia ba númeru covid-19 ne’ebé sa’e maka’as iha TL.
“Proposta orsamentu retifikativu ne'e rasik seidauk iha deskusaun, mosu tan ona inundasaun iha 4 de abril, ne’ebé afeta ema hotu, ho nune'e mak orsamentu rerifikativu ne’ebé mak mai, mesmu ninia objetivu inisial ne'e mak ba covid, maibé agora iha orsamentu retifikativu ne'e mós tenke haree oinsá bele aloka tan orsamentu balun ba atende situasaun seias ne’ebé mak akontese”, dehan nia.
Ho dezastre boot hanesan inudasaun ne’ebé mosu, sai problema boot ida, ne’ebé halakon uma komunidade, halakon sasán no ropa hatais nian, no hamlaha ba hahán.
Buat hirak ne'e mós bele provoka komunidade ba moras, tanba ne'e governu presiza akumola hotu buat sira ne'e iha proposta retifikativu.
Ministru Asuntu Parlamentár no Komunikasaun Sosiál (MAPKOMS), Francisco Martins Jerónimo hatete, dadaun governu simu ona rekomendasaun husi parlamentu nasional atubele haree filafali proposta retifikativu ho montante tokon US$223.
Tanba orsamentu retifikativu ne’ebé mak mai, ida ne'e tau de'it ba fundu covid, entaun presiza mós oinsá mak atubele haree mós ba situasaun dezastre naturál ne’ebé akontese iha loron 4 fulan-abril ne'e.(*)