"Relasiona ho Timor-Leste, iha 2019. proporsaun uma-kain ne'ebé mak laiha kbi'it atu sosa ai-hán nutriente ne’ebé adekuadu entre 63% to’o 85%”, informasaun husi Sumáriu 2020 ne'ebé www.tempotimor.com asesu, kurta (25/08).
Kapasidade ema sosa ai-hán nutriente ne'ebé adekuadu diferente boot tebes entre nasaun barak tanba diferensa iha presu bazeia ba tempu no jeografia nomós diferensa iha rendimentu.
Laureadu Nobel da Paz, José Rsmos Horta hatete, Timor-Leste iha kompromisu atu halakon má nutrisaun iha Timor-Leste.
"Tamba ida ne'e nu’udar imperativu etika nomós razaun ba politika, ekonomia no Sosiál, investe ba nutrisaun sei moris Timoroan liu hadi’a ekonomia no hasa’e kresimentu ekonomiku, hamenus kustu saúde nomós rezultadu edukasaun di’ak nasaun husi produtividade no liu, kapasidade intelektual no dezenvolvimentu sosial”, dehan Horta.
Timor-Leste durante tinan 20 halo ona progresu dezenvolvimentu lubuk ida iha setór barak maibé seidauk atinje seguransa ai-hán no nutrisaun ida ne'ebé konsiente. Ida ne'e siknifika katak buka solusaun ba objetivu dezenvolvimentu sustentavel 2 (Zero Hamlaha) hodi halakon hamlaha sai nu'udar asuntu importante liu.
Dadaun ne’e, Governu esforsu atu halakon nutrisaun ho dadus ne’ebé nasaun Timor-Leste as iha mundiál ho pursentu 60. (*)