"Agora ba Max Stahl, husi parte parlamentu ninian, meza hamutuk ho tékniku sira prepara hela projetu-rezolusaun ida, atu kria prémiu Liberdade Espresaun Max Stahl, nia naran mak ne'e, e orsida prémiu ne'e sei asosia ho Parlamentu Nasionál”, dehan nia hafoin finaliza aprovasaun votu pezar ba Max Stahl iha plenária PN, kuarta (03/11).
Maske votu pezar ne'e babain PN fó ba saudozu sira wainhira mate, maibé ba Max Stahl ne'e diferensa no ida ne'e meza hamutuk ho tékniku sira prepara tiha ona rezolusaun ida atu atribui prémeiu.
Bainhira rezolusaun ne'e pasa iha parlamenru nasionál, mak prémiu liberdade espresaun Max Stahl ne'e mós sei ejiste no kada tinan tenke tau osan atu atribui prémiu.
"Iha rezolusaun ne'e orsida deskreve sé mak halo selesaun ka juri sira ne'ebé selesiona ema sira ne'ebé atu sai premiadu ba prémiu liberdade espresaun Max Stahl”, afirma nia.
Purtantu ba projetu rezolusaun ne'e nu'udar inisiativa meza nian ne'ebé sei enkamiña ba deputadu 65 iha PN halo analizasun atubele lori ba diskusaun antes tinan 2021 ne'e remata.
"Ida ne'e hanesan hato'o hela ba bankada parlamentár, deputadu agora tetu tok ba, inisiativa halo dadauk, mais depois meza sei enkamiña ba deputadu sira atu subscreve projetu de rezolusaun”, hatete nia.
Entretantu Parlamentu Nasionál deside aprova votu pezar saudozu Max Stahl ho rezultadu votu a-favór 56, kontra 0 no abstensaun 0.
Votu pezar ba éroi Max Stahl ne'e hanesan sentidu profundu kle’an ne'ebé PN hanesan orgaun soberanu segundu fó ba matebian no família hodi dignifika kontribuisaun durante perkursu luta libertasaun hanesan ema-ne’ebé sai defensór defende umanidade povu Timorense.
Nune'e mós kontribui halo filmazen masakre 12 novembru 1991 no fó sai ba mundu kona-ba sofrementu povu Timor-Leste iha okupasaun ilegál militár Indonézia, no halo ligasaun ho FALINTIL ha ai-laran hodi halo entervista no iha tempu ukun-an loke sentru audiovisual hodi prezerva istória sira. (*)