Login to your account

Username *
Password *
Remember Me

Tempotimor (Dili) – Sekretáriu Estadu Formasaun Profisionál no Empregu (SEFOPE) interinu Nicolao Lino Freitas, Segunda (21/10/19) hala’o monitorizasaun ba prosesu review teste fíziku kandidatu traballadór SWP 633, iha Sentru Formasaun Tibar.

Tempotimor (Dili)-Ministru Reforma Lejislativa Asuntu Parlamemtar Fidelis Manuel Leite Magalhães deklara nia matabeen sei la turuk bainhira lakon oportunidade ida ba previléjiu individuál ka pesoál ne’ebé durante ne’e nia hetan.

Deklarasaun Ministru ne’e relasiona ho kritika husi deputada KHUNTO Olinda Guterres ne’ebé konsidera PLP hetan benefisiu liu iha VIII Governu duke CNRT no KHUNTO.

Notisia Revelante: KHUNTO Duun VIII Governu Benefisiu de’it PLP

"Husi ha'u nian, ha'u presiza halo defeza de onra ida, tanba ohin halo insuniasaun, hanesan ami ne'ebé mak ezerse hela funsaun interina mak iha intensaun atu kaer hotu funsaun sira ne’e. Katak ba ha'u pesoalmente, ida ne'e ami asume knaar tanba orientasaun altu nivel nian," dehan Ministru Fidelis iha plenária PN, Segunda (21/10/2019).

Nia dehan, orientasaun husi nivel altu katak atu situasaun saida de’it mak mosu dezenvolvimentu ba rai ida ne’e labele para.

"Tanba orientasaun, tanba ne'e mak ami hala'o knaar ne'e, maibé ho dever la'os oportunidade atu haknaok ka atu hakriku-aan, hodi hetan previléjiu pesoál. Ami halo esforsu hotu iha kontextu dever par independetemente husi kontestu polítika impase, inkompleitu ka saida de'it dezenvolvimentu ba ita-nia sidadaun kontinua la'o, ida ne'e mak ami halo," dehan Fidelis ne’ebé assume mós kargu nu’udar Ministru Koordenadór ba Asuntu Ekonomicos no Ministru Interino Turizmu, Komersiu no Industria.

Tan ne’e, nia husu ba deputadu sira atu bainhira halo intervensaun no interpretasaun presiza halo ho kuidadu no labele hatete katak sira ne’ebé assume knar hirak ne’e aproveita situasaun.

"Ba ha'u pesoalmente mak ne'e, bele sujere ba ita-nia lider másimu sira hasai knaar interinu sira ne'ebé ami ezerse, no se bele karik hasai mós kargu ne'ebé hanesan membru governu ha'u asume to'o ohin loron (MRLAP), se ida ne'e akontese, sei triste tanba lakon oportunidade hodi kontribui ba dezenvolvimentu liu husi ezekutivu ba ita-nia povu."

"(Maibé) Mata-been sei la turuk tanba lakon ba oportunidade ida ba previléjiu individuál ka pesoál, ne’ebé obrigadu barak ba distintu deputadu no deputada sira-nia intervensaun," dehan Fidelis.

Tempotimor (Dili)-Partidu Kmanek Haburas Unidade Nasional Timor Oan (KHUNTO) husu Primeiru Ministru (PM) Taur Matan Ruak atu lori lista membru governu husi Partidu KHUNTO ba Prezidente Repúblika Francisco Guterres Lu Olo hodi hetan pose.

Tempotimor (Dili)-Partidu Kmanek Haburas Unidade Nasional Timor Oan (KHUNTO) deklara governasaun daualu ne’ebé lidera husi Primeiru Ministru Taur Matan Ruak benefenisia de'it Partidu Libertasaun Popular (PLP) tanba okupa hotu kargu sira iha governu.

Tempotimor (Dili)-Sekretáriu Estadu Ambiente (SEA) emite tan lisensa ambiental ba kompaña 24 ne'ebé hala'o atividade, inklui Timor Plaza ne'ebé eziste kleur ona, iha Timor Leste.

Lisensa ambiental ne’e SEA atribui ba kompaña sira atu sira bele hala’o sira-nia atividade ho responsabilidade nune’e bele minimiza impaktu husi sira-nia atividade ba ambiente.

Sekretariu Estadu Ambiente Deometrio do Amaral de Carvalho hatete, lisensa ambiental ne’ebé atribui ba kompaña sira nu’udar karta kondusaun ida atu sira utuliza durante hala’o sira-nia atividade iha Timor Leste.

Demitrio informa, iha kategoria rua husi lisensa ambiental ne’ebé SEA fó ba kompaña sira. Kategoria B ba kompaña 2 no kategoria C ba kompaña 22.

"Ohin ne'e atividade regular Ida ne'ebé husi superiór Sekretáriu Estadu Ambiente nian ba proponente sira ne'e lisensa hamutuk 24. Iha lisensa ambiental ne'e iha rua mak kategória B no iha lisensa 22 mak kategória C," informa Sekretariu Estadu Deométrio do Amaral de Carvalho, hafoin serimonia serimónia emite lisensa ambiental iha gabinete SEA, Mandarin, Sesta (18/10/2019).

Nia esplika, lisensa ambiental ne’e emprezariu sira bele utuliza hodi hala’o sira-nia atividade lorloron ho responsabilidade.

"Ba sira ne'ebé hetan ona lisensa ambiental atu bele dezenvolve negósiu, inklui halo dezenvolvimentu ho responsabilidade atu nune'e minimiza impaktu sira ba ambiente susesu iha atividade hotu-hotu," dehan Demitrio.

Iha fatin hanesan, Koordinadór Project Management Unity Ministériu Obras Públika (MOP) António da Costa Cruz hatete, projetu ne'ebé finansia husi fundu empréstimu tenke la'o tuir kritéria ADB nian, inklui governu Timor Leste.

"Iha ami-nia serbisu, Ministériu Obras Públika zere projetu sira ne'ebé mak finansiadu husi fundu empréstimu. Entaun fundamental ba serbisu ne'e la'os de'it ADB nian rekezitu maibé governu Timor Leste mós. Tanba ne'e MOP serbisu hamutuk ho SEA hodi taka solusaun,” dehan nia.

Ho nune’e, Antonio agradese ba SEA ne'ebé emite ona lisensa ba projetu husi diresaun Baukau to'o Viqueque.

Tempo Timor (Dili) - Koba-ba stok aimoruk ne’ebé mamuk iha postu saúde, Diretora Interina SAMES, Emilia Mendonca hatete, problema aimoruk mamuk iha Postu Saúde la’os responsabilidade SAMES nian, maibé autoridade munisipal sira nian.

Tempotimor (Dili) – Sekretáriu Estadu Protesaun Sivíl (SEPS), Alexandrino Xavier de Araujo relata, iha tinan ida ne'e, SEPS preve orsamentu ba prevensaun protesaun dezastre naturais hamutuk millaun $1.8.

"Prevensaun ba dezastre naturais bazeia ba montante osan millaun $1.8 hau hanoin la to'o. Tanba, iha buat rua mak presiza prevensaun. Dahuluk, kuandu situasaun akontese ita apoiu emerjensia entaun presiza orsamentu, depois apoiu emerjensia ne'e hotu presiza rekoperasaun no rekonstrusaun ba populasaun ne'ebé hetan dezastre," esplika SEPS, iha edifisiu Ministériu  Solidariedade Sosiál no Inkluzaun (MSSI), Kaikoli, Kinta (17/10/19).

Nia dehan, hanoin ba orsamentu ne'e la to'o maibé, koordena ho liña ministeriál  sira seluk bazeia ba orientasaun Primeiru Ministru Taur Matan Ruak nian.

“Tanba, ministériu sira seluk mós presiza orsamentu ba asuntu importante. Entaun, tenke iha liña koordesaun para bele rezolve situasaun hirak ne'e," esplika Alexandrino.

Nia afirma, iha planu to'o 2023 presiza mak enkuadramentu legál ne'ebé daudaun prepara hela, no presiza infraestrutura ne'e liga ba munisípiu i fatin sira seluk.  Koordenasaun mós ho liña ministeriál no presiza formasaun ba protesaun sivíl, inklui Bomberus dezastre naturais, seguransa sivíl no ida seluk oinsá atu halo kooperasaun ho ajénsia internasionál no kooperasaun bilaterál.

Tempotimor (Dili) – Vise Ministru Obras Públika nu'udar Sekretáriu Estadu Formasaun Profisionál no Empregu (SEFOPE) interinu, Nicolao Lino Freitas Kuarta (16/10/19) hala’o observasaun ba diresaun nasionál sira iha edifísu SEFOPE Kaikoli, DNEE no Sentru Formasaun SENAI, Bekora hodi haree no observa direta sira-nia servisu.

Governante ne'e informa, husi vizita ne’e bele hatene di’ak liután informasaun no lala’ok servisu ne’ebé formadór sira durante fó formasaun ba Timor-oan sira ne’ebé hakarak ba servisu iha rai liur, hanesan Korea do Sul no Austrália.

Iha biban ne’e, SEFOPE interinu nee mós observa joven timoroan sira ne’ebé tuir hela exame lian korea.

“Prosesu ne'e la’o hó transparansia,” SEFOPE interinu ne'e tenik.

 By : Martinho G. da Silva Gusmão

Husi 2018 to’o agora ita nia vocabulário politico ida de’it – “impasse política” – ho bahasa Indonesia karik atu dehan “kemacetan politik”. Ne’e katak, ba oin mos la diak, hakiduk mai kotuk mos labele, ses ba karuk ka kuana mos patina hela de’it. Maski ita hotu concorda ho liafuan ida ne’e nudar problema boot, maibe ita hotu nia hanoin mos “empate” hela. Nune’e, ita hotu hoku iha taho laran. Maski iha vontade boot tebes atu hakat liu impasse, maibe foti mak la sae, hiit mak la ba!

Tempotimor (Dili) – Deputadu opozisaun iha Parlamentu Nasionál husu ba Governu daualu ne’ebé lidera husi Primeiru Ministru Taur Matan Ruak, atu hatudu rezultadu serbisu loron 100.

Deputadu husi Bankada FRETILIN, Dario Madeira sisi promesa Governu bainhira simu pose katak sei halo esforsu hotu-hotu iha loron 100, hodi hatudu rezultadu ba povu Timor-Leste.

“Ha’u reprezenta (povu) iha Parlamentu Nasionál ida ne'e, hakarak atu ko'alia tanba tempu mós besik ona. Orsamentu ba tinan 2020 atu mai ona PN, atu tama ba diskusaun,” Dario deklara iha PN, Tersa (15/10/2019).

Hanesan deputadu ne’ebé durante ne’e tuun ba hala’o kontaktu eleitorál iha baze, Dario hatete, nia sempre simu pergunta barak kona-ba kestaun ne’e.

Tanba ne’e, nia dehan, nu’udar reprezentante povu, nia iha obrigasaun ida atu husu tutan ba Governu kona-ba promesa ne’ebé halo ona.

“Hahú formasaun Governu (VIII) Señor Ministru sempre koalia katak “ami sei halo esforsu hotu-hotu iha 100 dias ami sei hatudu rezultadu,” dehan Dario hodi repete promesa ne’ebé Governu fó.

Maibé, nia hatutan, ohin loron povu husu rezultadu serbisu loron 100 mak ne’ebé?.

“Halo favor hatudu ba votante sira par sira mós bele hatene ida ne'e,” dehan nia.

Deputadu ne’e dehan, promesa ba loron 100 ne’ebé Governu AMP fó to’o ohin loron prejudika nafatin povu, liuliu iha área  Saúde, Bee-moos, Agrikultura, no Infraestrutura.

“Área hirak ne’e iha baze sei nafatin sai problema,” dehan nia.

Darwin_Optic

.

Contact us

Palapasu
Dili, Timor-Leste
+670 7723 4852
+670 7728 1698
http://www.tempotimor.com

Kalendariu Arkivu

« April 2024 »
Mon Tue Wed Thu Fri Sat Sun
1 2 3 4 5 6 7
8 9 10 11 12 13 14
15 16 17 18 19 20 21
22 23 24 25 26 27 28
29 30          

Tempo Timor Networks

Online Counter